LOCAL ACT na stanici

Prečo Local Act zaštítil projekt a čo ďalšie sa na stanici chystá:

Aké sú individuálne aj spoločné skúsenosti ľudí spojené s miestom, akým je hlavná železničná stanica? A je vôbec správne uvažovať nad ňou ako nad miestom? Je staničný priestor priestorom heterogenity? Aké typy užívateľov ho využívajú? Aké sú ich každodenné praktiky a skúsenosť s priestorom/miestom? Čo spôsobuje lokalizácia stanice jej bezprostrednému okoliu?

To sú otázky, ktoré si kladie iniciatíva Local Act v projekte Dizajn každodennosti. (Dizajn každodennosti je otvoreným, neohraničeným procesom objavovania, zaznamenávania, šírenia a reflexie vnímania miesta. Chce prispieť k identifikácii sa nás, obyvateľov a užívateľov s miestami našej každodennosti.)

V nadväznosti na takto naformulované otázky sa LA! púšťa do pozorovania a popisu lokálnej dynamiky staničného priestoru. Skôr ako akútny problém rozvoja staničnej budovy a priľahlého priestoru nás zaujíma štúdium rytmicity a každodenných priestorových taktík užívateľov, s dôrazom na tie, ktoré zo stanice vytvárajú MIESTO. Pozorovania budeme postupne uverejňovať na stránke www.dizajnkazdodennosti.sk a stránke http://www.hlavnastanica.tumblr.com

Súčasťou podnetov, ktoré napomáhajú utváraniu miesta v tomto priestore je aj rozbiehajúca sa platforma kultúrneho občerstvenia – SalónikOkrem výstav a kultúrnych aktivít v mesačnej periodicite chceme priestory salónika využiť ako zázemie ďalších podujatí odhrávajúcich sa na stanici. Pôjde o aktivity reagujúce na samotné MIESTO a jeho užívateľov. Viac informácií tu: https://salonik.sk/pristup/

Železničná stanica  – čas, priestor, miesto
humánno-geografická perspektíva v kontexte každodennosti

Keď v roku 1927 režisér Walter Ruttmann vo svojom filme–montáži Berlín, symfónia veľkomesta vstúpil do mesta vlakom, železničná stanica predstavovala bránu do tejto symfónie. Živé, pulzujúce svedectvo vitálnej perspektívy života mesta. Rýchlosť a pohyb poukazujúce na jeho „mašinistický“ charakter.

Časy, kedy význam železničnej dopravy predikoval centrálne postavenie staničných budov v topose mesta sú už vyblednutou spomienkou s nostalgickým nádychom portrétu mesta, rovnako ako poetický rozmer ubiehajúcich koľajníc železničnej trate doplnený o vizuálny a sluchový zážitok pary stúpajúcej z rušňa Albatros.

Stanica je však naďalej rytmickým priestorom, ktorého rytmus udáva tak cestovný poriadok – príchody a odchody vlakov – ako aj prúdenie davu, choreografie jednotlivcov. Nemá teda jediný rytmus, ale je zložená z množstva dielčích rytmov, ktoré sa v priebehu dňa rôzne kombinujú, vrstvia a spoločne určujú dynamickú podobu miesta.

Človek prichádzajúci na stanicu sa pripravuje na prechod z jedného časopriestoru do druhého. Samotná stanica sa tak ocitá v zvláštnom, dichotomickom postavení. Je chronotopom, časopriestorom konštruovaným množstvom rytmov so špecifickými časovosťami a zároveň, z pohľadu tranzitujúceho jednotlivca, časopriestorovým vákuom. Priestorom okamžitého, pominuteľného času, individuálne uchopovaného a individuálne prežívaného. Ide o čas sociálny, odkazujúci ku každodennosti, ktorý skôr ako na objektívne plynutie kladie dôraz na osobnú predstavu zmeny. Príchod, trvanie, odchod – minulosť, prítomnosť, budúcnosť.

Lefebvre tvrdí, že ak chceme miesta poznávať prostredníctvom rytmov, ktoré ich tvoria, musíme stáť mimo nich. Byť schopní započúvať sa do nich a zachytiť ich dokážeme len vtedy, ak do žiadneho z nich nepatríme. A tu niekde sa treba pozastaviť nad uvažovaním o stanici ako priestore a stanici ako mieste. Táto duálna dimenzia nám môže napomôcť k pochopeniu vzťahu medzi jej dvoma identitami.

Stanica je priestorom neustále utváraným každodennými praktikami jej užívateľov. Uzlom v sieti tokov, priestorom cirkulácie ľudí. Nepretržitý pohyb odkazuje na Augého nemiesta, priestory bez identity, ktoré nie sú nápomocné budovaniu sociálnych väzieb, či na Relphovu bezmiestnosť, rozširovanie homogenity ako výsledku neautentického postoja k miestu. V tomto nazeraní predstavuje stanica štandardizované miesto so zvýšenou mobilitou, deštruktívne pôsobiace na vytvorenie autentického významu miesta, dôležitého zdroja identity pre jednotlivcov aj komunity. Stanicu tak môžeme považovať za opak komunity.
Môžeme?

Ak budeme za sine qua non verejného priestoru považovať prístupnosť, je stanica zo sociálneho hľadiska jedným z priestorov otvorených skutočne pre každého. Napĺňa fyzický aspekt verejného priestranstva vytvárajúc príležitosť pre sociálne interakcie a zároveň aspekt sociálny – je žitým, fungujúcim priestorom zdieľaným v dave. Je teda aj ostrovom heterogenity a diverzity, atribútov nevyhnutných pre nadobudnutie mestskej skúsenosti.
Zatiaľ.

Nie všetci sú súčasťou každodenného pohybu stanice. Nájdu sa aj takí, ktorí sa ocitli mimo jej hlavného rytmu. Dobrovoľne či nedobrovoľne sa v priestore zastavili, prípadne sú dotknutí jej lokalizáciou, hoc nie sú jej súčasťou. Z abstraktnejšieho konceptu priestoru sa tak dostávame ku konceptu miesta, Tuanom definovaného ako momentu zastavenia sa v priestore, prerušenia pohybu a pripútania sa. Stanica ako miesto je prístupná pre diskusiu o otázkach ako sú zmysel, hodnota, spolupatričnosť. Stáva sa tak miestom plným individuálnych a skupinových významov, miestom, ktoré stojí za záujem a ochranu.

Duálnu dimenziu staničných priestorov výstižne opísal filozof Miroslav Petříček v Úvahe o nádraží a třetím: „Ze své podstaty i svým určením je nádraží místo, na němž se nesetrvává, je to bod, který umožňuje spojovat různá směrování našeho života, aniž je sám jeho součástí; nádraží váže dohromady, aniž by samo patřilo k tomu, co svazuje. Neboť nádražím vždy jen procházíme; v prostoru nádraží je všechno pouze přechodné a pouze dočasné. (…) Skoro se zdá, jako by nádraží bylo místem, které popírá samo sebe jakožto místo. (…) Na nádraží nelze být; zde je možné buď spěchat, anebo netrpělivě vyčkávat. Ven, anebo dovnitř; sem, anebo tam; příjezd, anebo odjezd; logická nula, anebo logická jednička – tertium non datur, princip vyloučení třetího. (…) A přece – je nádraží vskutku onou částí světa, kde se nedá dělat nic, kde nikdo nic nedělá, kde nikdo někde a nikdo nikde není? V noci, zatímco my, kteří jsme dojeli a jsme u cíle, protože jsme buď odjeli, anebo přijeli, spíme a nic o tom nevíme, přichází na nádraží jiný život a jeho prázdné sály zabydluje jiná logika. Hala, kterou opustili cestující, se znovu plní, neboť nádraží se stává útočištěm bezdomovců, těch jiných, kteří už nemají nikam namířeno a nikde nejsou, poněvadž neznají žádné „odkud a kam“ a nikam nepatří. S příchodem bezdomovců se na nádraží vrací vyloučení třetí. (…)Teprve teď se však nádraží stává místem. Ať chceme či nechceme, řád logické nuly a jedničky není řádem lidským. Co bychom chtěli vyloučit, je stále zde, byť bychom se chtěli tvářit, že o tom nic nevíme.“

Zuzana Ivašková, Local Act / http://www.localact.sk

Referencie

  • Augé, M. Non-places: Intoroduction to an antrophology of supermodernity, 1995
  • Kralovič, J., Ok(n)o do ulice. Obraz mesta vo filme Berlín, symfónia veľkomesta. In: Kino – Ikon. roč. 15, 2011, č. 2
  • Lefebrve, H. The Production of Space, 1974
  • Matlovič, René; Matlovičová, Kvetoslava: Koncept miesta vo vývoji geografického myslenia. In: Kraft, S., Mičková, K., Rypl, J., Švec, P., Vančura, M., eds., Česká geografie v evropském prostoru. Jihočeská univerzita, České Budějovice, 2007
  • Mulíček, Ondřej,Osman Robert a Daniel Seidenglanz. Městská chronopolis. In: Třetí město. Červený Kostelec, Brno: Nakladatelství Pavel Mervart, Masarykova univerzita, 2011
  • Petříček Miroslav. Úvaha o nádraží a třetím. In: Znaky každodennosti čili krátké řeči o ničem, Herrmann a synové, 1993
  • Pospěch, Pavel. Městský veřejný prostor : interpretativní přístup. Sociologický časopis, Praha, Sociologický ústav AV ČR, Praha, vol. 49, 2013
  • Relph, E. Place and Placelessness, 1976
  • Tuan, Y. F. Topophilia: A Study of Environmental Perception, Attitudes and Values, 1974
Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s