LINDA BALLOVÁ

15. november 2015 o 18.00

Linda Ballová, sólistka SND,

klavírny doprovod Branko Ladič,

Operné árie na stanici, koncert

Koncertom operných árií v podaní medzinárodne uznávanej sopranistky Lindy Ballovej chceme reagovať na špecifiká miesta – negatívne vnímaného komplexu budov Hlavnej stanice. Najvyššie umenie na Hlavnej stanici má ambíciu sprostredkovať občanom pozitívny zážitok a transformovať ich mentálne mapy a stereotypy. Hoci Hlavná stanica nie je najreprezentatívnejším miestom sama osebe, peknou ju môžu urobiť ľudia. Dôležitým je, ako sa na nej a k nej správajú, čo od miesta čakajú a čo mu dávajú. Smerujeme na najvyšší level, aký zažívajú len miesta a budovy divadiel – krásne oblečení ľudia, slávnostná nálada, vysoké umenie. Týmto kontrastom chceme povedať, že je dôležité, aby sa ľudia aj na menej pekných miestach chovali civilizovane a nenechali sa pohltiť priestorom, naopak, aby naň vplývali. Kultúra patrí všade do civilizovaného sveta.

Tento “nekonvenčný výchovný koncert pre všetky vekové kategórie” sme profesionálne nezachytili na videozáznam, pre získanie letmého dojmu si pozrite naše mobilné:

K najlepším momentom večera patrilo:

– stojíš 2 metre od veľkého hlasu, ktorý vidíš “normálne” zo vzdialenosti 20 metrov na javisku. V blízkosti a obývačkovom osvetlení  vidíš detailnú mimiku, vnímaš celé herectvo, vnímaš tú silu čo dokáže “zadeliť” drobná žena (javisko neskresľuje, presne vidíš aj aká je vysoká aj na koho práve pozerá, skrátka nič nezamaskuješ), a ona dáva čisto, komunikuje prirodzene, až civilne…

– Branko Ladič sa ukázal okrem skvelého klaviristu aj ako skvelý popularizátor opery so svojimi verbálnymi intrami – vzácne vyhmátnutie akurátneho pomeru odbornosti, vtipu, histórie a hudobnej teórie

– hostia pôsobili uveličene, väčšina dodržala slávnostný dresscode na “tú hnusnú stanicu”, moment totálne slávnostného večera, zároveň medzi nimi panovali jemné rozpaky, že neexistovali v tej komunite ľudí, ktorá vznikla na tú hodinu jasné pravidlá ako to “má prebiehať” – všetko to vlastne charizmaticky nastavil nenúteny 5r Janík, ktorý na úvod vystúpil pred publikum so slovami “už musíte len šuškať, začne koncert”

– ľudia sa správali maximálne dôstojne, avšak kapacita priestoru trochu nepostačovala, vzduch sa rýchlo minul. V záverečnej piesni z opery Rusalka Antonína Dvořáka konečne niekto otvoril dvere na perón, prechádzajuci vlak a závan čerstvého vzduchu…

Áno, môže sa to!!!! “Musí” sa to!

Prenesenie z kontextu!

Foto: Rasťo Procházka, Viktor Michálek, TU

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_2275

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_2322

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_2339

w_foto_FLESh_Rasto_Prochazka_DSC_2311

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s